Spoločným menovateľom konštrukčného utvárania tradičných stavieb bol pochopiteľne prírodný a pokiaľ možno miestny pôvod použitých materiálov a surovín. Vývojový trend smeroval od materiálov horľavých a mäkkých /drevo, hlina, slama, . . . /k protipožiarne tvrdším a odolnejším materiálom /kameň, murivo z pálených tehál, pálená krytina, . . . /. Tento proces ale znamenal prechod od materiálov tzv. teplých k materiálom studeným, čo bolo možné len v spojitosti na vyspelejší spôsob kúrenia.
Základná tradičná drevená konštrukcia stien sa nazývala zrubová a jednalo sa o zostavu vodorovne vrstvených trámov viazaných tesárskymi spojmi. Najjednoduchšiu väzbu využívanú pri menej náročných stavbách v stredoveku tvorí len presah nárožných koncov, ktoré nemuseli byť kolmo ukončené pílou, ale nepravidelne špicaté po sekaní sekerami. Vôbec najjednoduchším spôsobom zafixovania takéhoto rohu s presahom môže byť doplnenie o zvisle zarážané kolíky, ktoré zamedzovali vybočenie jednotlivých prvkov väzby. Najjednoduchší spôsob, ktorý ešte počíta s presahom záhlavia, predstavuje čiastočné vyžľabenie v mieste väzby, do ktorého nasadne horný prvok opäť svojím výžľabkom. Oslabenia prvkov sa vzájomným dosadnutím sčítajú, takže obojstranné vyžľabenie do štvrtiny hrúbky znamená, že vo väzbe zmizne medzera medzi dvomi nad sebou ležiacimi trámami v stene.
Tento jednoduchý spôsob bol na svoju dobu dostatočne účinný. Ku kvalitnejšiemu spracovaniu už od stredoveku patrili náročnejšie spôsoby bez zanechávania nárožných presahov záhlavia. Základná, dlhodobo používaná bola rohová väzba na tzv. rybinu. Vybehnutie prvku z väzby sa zamedzuje protibežným šikmým orezaním. Vytvorenie takejto rohovej väzby vyzerá byť na prvý pohľad veľmi jednoduché, ale pokus o jeho kvalitné prevedenie pri rôznych hrúbkach použitých trámov ukáže značnú zložitosť a náročnosť tohto spoja. Mladší a komplikovanejší spôsob, ktorý sa do dedinského prostredia postupne posúval na náročnejšie stavby až od záveru 18. Storočia, predstavuje väzba na tzv. zámky – systém nahradzujúci šikmé plochy sústavou kolmo zalomených vodorovných a zvislých plôch.
Ako materiál sa používalo rovné ihličnaté drevo, väčšinou jedľa, ktorá bola v minulosti v našej oblasti rozšírená omnoho viac. Disproporcia silnejších a slabších koncov kmeňa sa vyrovnávala ich striedavým kladením.
S určitými vývojovými tendenciami boli rôzne spracovávané aj profily stenových trámov. Najstaršie sú určite trámy nehranené, teda guliače. Pretože rybinová väzba sa sama o sebe prevádza na hranenom prvku, je typickým znakom starobylého prevádzania vonkajšej strany nárožných stavieb pri nehranených guliačoch „ mesiačikový „ prechod z plného oblého tvaru na hranenú koncovú časť s väzbou, kedy sa oblé tvary plynule do seba napájajú.
Špáry medzi kmeňmi sa najskôr vyplnili machom, cez ktorý sa natiahla hlinená mazanina, ktorá sa v interiéry mohla bieliť alebo iným spôsobom farbiť. Na trámoch zrubových konštrukcií nachádzame oproti rámovým a hrazdeným konštrukciám len zriedka tesárske značky, čo bezpochyby znamená, že u zrubových stavieb častejšie prebieha príprava ich jednotlivých prvkov priamo na mieste stavby.
V ostatných oblastiach budovania drevených domov prevládali v 19. storočí zložitejšie väzby uhlov so zarovnaním zrubových driev. Predpokladáme, že v staršom období sa na stavbu používali nekresané, okrúhle brvná, pri ktorých bolo potrebné medzery medzi jednotlivými drevami dodatočne vypĺňať machom, drevom alebo hlinou. Postupne sa začali dreva prikresávať, aby na seba lepšie priliehali a vytvárali kompaktnejšiu stenu. Najskôr to bolo z dvoch strán, neskôr zo všetkých štyroch strán.
Vývoj zrubových konštrukcií vo svete je poznamenaný migráciou. Za kolísku zrubových stavieb môžeme považovať Škandináviu. Stredoveké skúsenosti z výstavby lodí sa previedli aj do konštrukcie pevných a tesných zrubových stavieb z dreva. Známy Vikingovia obchodovali so vzdialenými krajinami a späť domov si prinášali nielen vyobchodované predmety, ale aj rôzne techniky a poznatky, ktoré predávali ľuďom v odľahlých častiach Škandinávie.
Nórsky remeselníci vypracovali konštrukčný štýl, ktorý preväzoval horizontálne uložené brvná zámkovými spojmi. Tento konštrukčný systém nazývaný „laft“ patrí k jednej z najprepracovanejších technológií výroby zrubov. K jeho výrobe sa používala prevažne jedľa, ktorej sa dva roky pred jej odseknutím odrezala špička, aby sa do dreva natiahla živica.
Postavenie technológie výroby zrubov je v Nórsku dodnes uchované: dedinská krajina je posiata starými zrubovými konštrukciami, z nich mnohé sú aj niekoľko rokov staré.
V Severnej Amerike sa stretávame s prvými zrubovými stavbami od prvej polovice 17. storočia. Túto remeselnú technológiu výroby zrubových domov si so sebou priviezli nový prichádzajúci Škandinávci, ktorý sa podieľali na osídľovaní východného pobrežia dnešných Spojených štátov. V neskoršej dobe sa tieto technológie začali prelínať s nemeckými vplyvmi, ktoré so sebou do „ nového sveta“ priviezli nemecký prisťahovalci. Nemcom spoločne s novými prichádzajúcimi emigrantmi zo Škótska a Írska dnes zrejme vďačíme za rozšírenie výroby zrubov na tomto kontinente. Všade, kde bol dostatok drevnej hmoty, bolo stavanie zrubových obydlí ekonomicky výhodné. Dôvodom prečo sa zrubových stavieb do dnešnej doby zachovalo len málo, je ich pôvodný provizórny charakter. Pôvodné zruby boli veľmi primitívne a mali len hlinené podlahy a tiež steny boli založené priamo na zem, čo sa samozrejme odrazilo na ich krátkej životnosti.
V 70. rokoch 20. storočia došlo k znovuzrodeniu tohto starého remesla v Severnej Amerike a od tej doby prešlo toto priemyselné odvetvie neuveriteľným rozmachom. S nástupom nových materiálov a konštrukcií sa tiež nesmierne zvýšili technické parametre zrubov a ich úžitková hodnota. Zruby dnes rozhodne nepatria k najlacnejším stavbám, ktoré sú na trhu k dispozícii a ich komplexnosť a prepracovanie sú v dnešnej dobe až neuveriteľné. Cez všetky vymoženosti modernej techniky sa princíp výroby remeselných zrubových stavieb prakticky nezmenil. Musí byť stále založený na znalosti materiálov a konštrukcie a odhadu ako jeho predností, tak aj slabých stránok.
