Dnes sa drevo pokladá za materiál s nízkou životnosťou a veľakrát sa bezdôvodne nahrádza inými materiálmi. V minulosti sa však nerobili rozdiely medzi trvanlivosťou dreva a muriva, dokladom čoho sú konštrukcie, ktoré obidva materiály kombinujú. V skutočnosti má drevo vysokú životnosť porovnateľnú s inými materiálmi, pokiaľ je v priaznivých podmienkach. Jediným činiteľom, ktorý môže spôsobiť úplný zánik dreva je okrem požiaru napadnutie hubami. Ochrana dreva je závislá na tom, či vzniknú podmienky priaznivé pre jeho degradáciu. Trvanlivosť rôznych druhov dreva sa výrazne líši. Z drevín používaných v našich stavbách má najdlhšiu životnosť dub, ktorý dobre odoláva pri zvýšenej vlhkosti, ale aj v suchom prostredí je menej napádaný hubami a hmyzom. Dubové drevo je ale pomerne drahé, a preto sa dnes používa v nosných konštrukciách pomerne málo a jeho použitie sa obmedzilo na interiérové dekoračné aplikácie. Drevo smreku, ktoré sa v našich podmienkach najčastejšie používa k výrobe zrubov má určitú trvanlivosť, ale tá je menšia v porovnaní napríklad s borovicou alebo smrekovcom. Nižšia trvanlivosť smrekového dreva je ovplyvnená z časti jeho anatomickou stavbou, ale aj chemickým zložením.
Konštrukčné zásady pre dlhú životnosť zrubových domov
Správne navrhnuté a prevedené konštrukčné detaily sú nevyhnutné pre dlhú životnosť každej stavby. Pri zrubových stavbách je táto otázka o to dôležitejšia, že konštrukcia vyrobená z materiálov, ktoré môžu za priaznivých podmienok podľahnúť biotickému poškodeniu. Zlé navrhnuté detaily môžu spôsobiť zatekanie vody do spojov, v ktorých môže dôjsť k ;ich poškodeniu, čo si môže vyžiadať značne nákladnú rekonštrukciu.
Jedným z najdôležitejších ochranných prvkov zrubových stavieb je dostatočný presah strechy, ktorý chráni zrubové steny pred pôsobením poveternosti a ultrafialového žiarenia. Všetky drevené časti domu by mali byť zakryté pod strešnou okapovou čiarou a tu platí, že čím väčší presah, tým lepšia ochrana. Toto je dôležité predovšetkým u štítových stien, kde dosahuje hrebeňová časť strechy veľké výšky. V štítových stenách sa u nás používala u úrovni stropnej konštrukcie strieška, čím sa dosiahlo menšieho presahu strechy. Ďalším dôležitým prvkom je správne navrhnuté a inštalované oplechovanie, a to ako pod prvou prahovou kladou, tak ako v styku medzi vrchom zrubovej stavby a rámovou štítovou stenou, ktorá zabráni prenikaniu vody do týchto spojov. Je potrebné pamätať, že strecha u jednopodlažného domu môže bežne zosadnúť o 15 až 20 cm, zatiaľ čo komín si zachová svoju pôvodnú výšku. V situáciách, keď je dopredu známe, že niektoré časti stavby budú vystavené častému dažďu, je vhodné použiť nenasiakavé tesniace materiály, napríklad nenasiakavú pamäťovú pásku alebo iné vhodné tesnenie či špeciálny tmel vyrobený k tomuto účelu.
Tmelenie a použité druhy dreva
Niektoré druhy remeselných stavieb používajúcich k tmeleniu drážok špeciálne tmely majú zámerne zrubové steny vyrábané tak, že je medzi jednotlivými guľatinami priestor široký od desať do šesťdesiat milimetrov, ktoré sa neskôr týmto tmelom utesnia. Niektoré remeselné zruby sú vyrobené z guľatiny ručne otesaných. Zásadnou a pre mnohých určujúcou charakteristickou črtou týchto stavieb je predovšetkým estetický zážitok z dokonale ručne opracovanej masívnej guľatiny rôznych tvarov priliehajúcej na seba. Výhodou remeselne vyrábaných stavieb je väčšie percento využitia materiálu a nižšia energetická náročnosť jeho spracovania. Priemer guľatiny použitej pre zrubové stavby je spravidla väčší ako u priemyselne vyrábaných zrubov, väčšinou 200-700mm, čo sa pozitívne odráža na tepelnotechnických, protipožiarnych a akustických vlastnostiach remeselne vyrábaných zrubov.
Pôvodne boli zrubové stavby vyrábané výlučne ručnými technológiami za použitia výhradne ručného náradia. Tento spôsob sa do dnešného dňa používa, aj keď dnes je k väčšine výrobných postupov využívaná moderná technika. Z dôvodu veľkého podielu ľudskej práce a väčšinou relatívne veľkej vzdialenosti medzi výrobcom zrubovej stavby a pozemkom zákazníka dnes prebieha ručná výroba zrubov väčšinou vo výrobných priestoroch, kde sa celá stavba skompletizuje a na pozemok zákazníka je dovezená. Tam sa celý dom ako stavebnica postaví.
Nevýhodou remeselnej výroby je nižšia produktivita práce do množstva vyrobených domov na jedného pracovníka. Naopak výhodou by toto mohlo byť z pohľadu zamestnanosti a podielu práce na jeden výrobok. Veľký podiel ľudskej práce so sebou spravidla prináša vyššiu hodnotu, ktorá sa môže premietnuť do konečnej ceny stavby. Toto sa prejavuje obzvlášť pri stavbách v krajinách západnej Európy a Severnej Ameriky. Ďalšou nevýhodou je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorý majú skúsenosti s výrobou zrubov. S počtom realizovaných domov rastie aj skúsenosť jednotlivých staviteľov.
Zrubový dom je možné postaviť z mnohých druhov drevín, ale ako najvhodnejší sa v praxi osvedčili ihličnaté dreviny. V našich klimatických podmienkach sa pre ručnú výrobu zrubu osvedčil predovšetkým smrek, ale k stavbe sa dajú použiť aj jedľa, borovica či smrekovec. Smrek má, ale okrem ľahkej dostupnosti ešte tú výhodu, že má po vysušení najnižšiu objemovú hmotnosť a tiež väčší obsah vzduchu, ktorý plní funkciu tepelného izolantu.
Výhodou smrekovca oproti smreku je zase naopak väčšia odolnosť voči napadnutiu drevokaznými hubami a hmyzom. Z tohto dôvodu sa smrekovcové jadro používa napríklad na výrobu štiepaných drevených strešných šindľov. Tie sa na rozdiel od smrekových nemusia impregnovať a vydržia na streche desaťročia.
Výber vhodného materiálu je prvou podmienkou kvalitnej zrubovej stavby. Drevo by malo byť zdravé, bez zjavných známok biologického poškodenia tak ako drevokaznými hubami, tak drevokazným hmyzom.
